Konkrétne pracovné pozície.

Ako som už spomínala pracovala som v obchode s cukrovinkami. Konkrétne som pracovala v Ocean City v štáte Maryland v Candy Kitchen[1].

V článku nájdete aj kontakt na zamestnávateľa, ak by ste mali záujem o túto pracovnú pozíciu.

O zamestnávateľovi

Candy Kitchen má niekoľko pobočiek v Marylande, v meste Ocean City a tiež má nejaké aj v štáte Delaware. Je to nielen obchod so sladkosťami – predávajú rôzne druhy čokolád, fudge, tuffy, jahody v čokoláde, gumenné sladkosti, v niektorých obchodoch sa predáva aj zmrzlina. Okrem sladkostí predávajú aj darčekové predmety – hračky, či darčekové balenia cukríkov a čokolád. Zamestnanci môžu počas svojej služby ochutnávať sladkosti a cukrovinky. Čiže ak máte radi čokoládky a sladkosti je to pre vás cukrovinkové nebo a zároveň je to aj peklo, lebo neraz sa stalo, že na konci leta sa zamestnanci nezmestili do gatí…

Zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom aj ubytovanie vo svojich ubytovniach. Samozrejme toto neposkytuje na svoje vlastné náklady, ale zamestnancom strháva vo výplatách určitú čiastku. Taktiež organizuje každoročne tématickú uvítaciu párty pre zamestnancov, kde zabezpečí hudbu, bowlingovú dráhu, jedlo a pitie. A organizuje aj súťaž v tom, ktorý obchod zarobí najviac, a ten potom dostane nejakú odmenu.

Do Ameriky som išla s kamarátkou. Obe sme išli do rovnakej práce. Ale… Hoci sme boli zamestnaní u jedného zamestnávateľa, každá sme pracovali v inom obchode. Zamestnávateľ mal také pravidlo. A výhodné to bolo aj pre nás, lebo takto sme boli nútené komunikovať po anglicky. Mali sme za týždeň odpracovať min. 32 hodín. A pracovať 6 dní v týždni.

V tomto bol zamestnávateľ fér a dodržal tieto podmienky. Čo sa týka nadčasov, mala som asi hodinu či dve nadčasu a aj to bolo len náhodou, lebo vedúca predajne mi zle narátala hodiny. A tak sa stalo, že som robila aj nadčas. Manažér však nebol nadšený, lebo som mala vyššiu hodinovú mzdu.

O náplni práce a ako vyzerali zmeny

Obchod, v ktorom som pracovala patril medzi tie väčšie, mali sme aj zmrzlinu (toľko zmrzliny som za leto ešte nezjedla ako v to leto) a nachádzal sa na Boarwalku. Keďže Ocean City je obľúbené mesto, cenovo dostupné na oddych a zábavu pre rodiny s deťmi či pre študentov dychtiacich po zábave, tak si viete prestaviť, aký plný obchod sme mávali, keď sme boli priamo pri pláži.

Aká bola moja náplň práce? Všetko – obslúžiť zákazníkov, krájať fudge (neskutočne sladký zákusok. Ak nejete moc sladké ako ja, dostanete z neho šok. Ak máte radi sladké, pravdepodobne vám bude chutiť.), dopĺňať gummies a čokolády, naberať zmrzlinu, obsluhovať pokladňu a aj sme upratovali (pozametali dlážky, umyli okná, čistili sme pulty a podobne).

V jednotlivých predajniach boli zamestnanci z rôznych kútov zeme, a taktiež aj Američania. Väčšina zamestnancov mala stále miesto. Občas sa stalo, že nejaký zamestnanec musel ísť vypomôcť do iného obchodu (no toto bolo len na jeden deň a potom sa zase vrátil do svojho prideleného obchodu).

Ja som robila s Američankami, Angličanom, Moldavkou, Češkami a Bulharkou.

Na jednej zmene sme boli 3-5, podľa ruchu. Ranné zmeny boli väčšinou pohodové, bolo málo ľudí lebo väčšina zákazníkov sa slnila na pláži, topila sa vo vlnách, či hľadala žralokov, a my sme im len tíško závideli (tých žralokov samozrejme nie).

Večerné zmeny … to väčšinou bolo … chaos, prekrikovanie, ziapanie detí, nervózni rodičia, opití tínedžeri, preskakovanie sa so spolupracovníkmi (lebo samozrejme zákazníci raz chceli takú čokoládku, ktorá bola na jednej strane, potom hneď takú cukrovinku, ktorá bola na druhej strane. No a potom si zmysleli, že ešte chcú nejakú inú čokoládku. A ty beháš ako taký tajtrlík po celej predajni, snažíš sa vyhýbať ďalším tvojim spolupracovníkom, ktorí robia presne to isté ako ty. Decká tam rumázgajú, rodičia sú nervózni a nakoniec sa s troma pracovníkmi stretneš a čakáš pri pokladni. Lebo veď načo by sme v predajni mali viac ako 2 pokladne, veď tam robíme len piati naraz… A čerešničkou na torte … keď platili kartou viacerí zákazníci naraz, mali sme len jeden platobný terminál. Asi si to už viete živo predstaviť… No a tie decká … och joj…

No napriek tomuto všetkému som radšej robila večerné zmeny. Rýchlejšie totiž utekali.

Aj takto môže vyzerať zlepšovanie sa v angličtine

Poviem ti to otvorene, prvý týždeň – dva, to bolo peklo. Samozrejme, keď máš veľký obchod a v ňom plno rôznych druhov cukroviniek, plno rôznych druhov čokolád, niekoľko druhov fudge, a niekoľko druhov taffy a ty si to musíš všetko zapamätať, dá to dosť zabrať. Plus musíš obsluhovať pokladňu. Takže, bolo to náročné, ale veď to patrí k zoznamovaniu sa s novým miestom. No väčším problémom bola angličtina. A to som mala dosť slušný základ.

Na toto ťa nikto nepripraví. V škole sa učíš ľubozvučnú angličtinu (ľubozvučnú angličtinu z kaziet. Učiteľov a ich výslovnosť a akcent ani neriešim. Zbytočné je to rozoberať..). No keď prídeš do Ameriky a vybafne na teba niečo Američan tmavej pleti – ako to je dosť zlé. A keď taký ešte nedajbože začne na teba dialektom – to je už sodoma-gomora. Pri mojom prvom kontakte s takýmto ujkom som sa na neho dívala a povedala som si „Sakra. On isto nehovorí po anglicky. Akým jazykom to vlastne hovorí?“ To bolo čosi fakt hrozné.

Ale neboj sa, to sa zlepší, to sa poddá. Musíš si zvyknúť a započúvať sa. Po 3 dňoch som v tomto mumlaní našla aj zopár anglických slovíčok. Po týždni som odhalila aj niektoré vety. A po ani nie dvoch týždňoch som už aj takýmto mumlavcom úplne v pohodičke rozumela.

Takže, nezľakni sa. Ak si sa prišiel zdokonaliť v angličtine, nič iné sa nedá robiť, len vydržať, započúvať sa a komunikovať.

V úvode som ti sľúbila aj kontakt na zamestnávateľa, ak by si mali záujem o túto pracovnú pozíciu. Nech sa páči tu je: http://www.ocsummerjobs.com/contact.php

Hľadanie second job

Ja som s kamarátkou prišla do Ameriky pomerne skoro. Chceli sme si nájsť aj second job. Nech si čo najviac zarobíme, aby sme mohli viac cestovať po Amerike. Chybou bolo, že sme chceli počkať, nech sa zaučíme v prvej práci. A tak sme si išli second job hľadať asi po dvoch týždňoch. Keďže každým dňom prichádzali ďalší zamestnanci, naše šance sa znižovali.

Preto ti odporúčam, hľadať si second job čo najskôr. Vyhneš sa deptavým myšlienkam typu „Veď ja nebudem môcť toľko cestovať. Nebudem si môcť kúpiť veci, ktoré som si chcel kúpiť.“ A podobne.

Tiež sa nedaj odbiť. To, že ráno neprijímajú nových zamestnancov, neznamená, že to rovnaké bude aj poobede. Koľkokrát sa stalo, že jedna spolubývajúca išla o 10 am zháňať second job a nenašla a druhá išla hodinu po nej a našla práve v tej práci, v ktorej predtým neprijímali. Viem, je to otravné neustále chodiť a dookola sa pýtať, ale bohužiaľ ak chceš second job, inak sa to nedá. A hlavne, a aj keď si unavený, usmievaj sa a tvár sa, že život je gombička.

Keď hľadáš second job, môže byť problém aj to, že už jednu prácu máš. Lebo niektorí zamestnávatelia chcú, aby si u nich pracoval ako v prvej práci, či aby si im bol k dispozícií od rána do večera. Alebo môžu chcieť aby si pracoval len denné zmeny, lebo na večerné zmeny už niekoho má (či naopak). Ak si však komunikatívny, a prvú prácu máš takú, že si môžeš prispôsobovať zmeny ako chceš, tak sa dá dohodnúť aj s tým druhým zamestnávateľom. Všetko je to o tvojich komunikatívnych schopnostiach a o dohode medzi vami.

Ja som našťastie mala v oboch obchodoch dobrých vedúcich, a vždy sa dalo dohodnúť na pracovnej dobe.

Second job

Druhá práca, ktorú som si našla bola práca v Sunsation. Tento zamestnávateľ má niekoľko obchodov po Ocean City a predávajú oblečenie a rôzne somarinky na pláž.

Obchod, v ktorom som pracovala patril medzi tie väčšie a nachádzal sa mimo Boardwalku. Robila som len denné zmeny, lebo vedúci obchodu už mal zamestnancov na večerné zmeny. Náplňou mojej práce bolo venovať sa zákazníkom, ukladať tričká, neskôr aj tlačiť potlače na tričká a posledné týždne som aj pracovala s pokladňou. Sem-tam bolo málo zákazníkov, vtedy som väčšinou ukladala tričká a dávala veci na miesto, lebo niektorí zákazníci sa bavili tým, že premiestňovali veci. Inokedy zase bol plný obchod a nevedela som, ktorému zákazníkovi sa mám skôr venovať. Na rannej zmene sme bývali 2 – 3 zamestnanci.

Do obchodov často chodili manažéri alebo majitelia a tí niekedy robili nervy. „Takto nemôžeš skladať tričká, musia byť poskladané takto a tento komínik z tričiek nie je zarovnaný a tu máš zákazníkov, venuj sa im“ a podobne. Že som akurát jednala so zákazníkom alebo, že práve prišli decká a rozhádzali celý pult s oblečením a snažila som sa to dať čo najskôr do poriadku. Nezáujem. Takže takéto jednanie dosť liezlo na nervy. No posledné 2 týždne, keď som im povedala, že budem odchádzať, boli ako medík a dokonca mi manažér aj poskladal jedno tričko. To je, čo?…

Táto pozícia bola zaujímavá aj tým, že som tu zažila množstvo nezabudnuteľných a hlavne nepochopiteľných zážitkov. Napríklad prišiel jeden zákazník. Taký typický americký milovník mekáčov, proste vorvaň s veľkosťou 3-4XL. Bral si tričko s veľkosťou S. Sa ho pýtam, či to je pre neho. Odpovie, že áno. Trochu (OK, trochu dosť) zarazene sa ho pýtam „Are you sure about that size?“. Trvá na tom a ide do kabínky. Po chvíli výjde von aj s tričkom a hovorí „It didn´t fit. Do you thing size M will fit to me?“ Ja zase zarazene na neho čumím, či si zo mňa robí srandu. Tvári sa vážne, tak mu vyberám veľkosť 4XL a poviem, že to by mu mohlo sedieť. On mi poďakuje, pozrie sa na tričko a nahnevane povie „This is size 4XL, that´s for fat people.“ Ani neviem akým zázrakom som v sebe našla tak rýchlo duchaprítomnosť a odpovedala som mu, že tie trička robia v nejakých divných veľkostiach. To ho upokojilo, išiel si vyskúšať tričko, samozrejme mu sedelo, zobral ešte ďalšie 3, poďakoval sa, zaplatil a odišiel.

Alebo sme mali na plavky zľavu 50%. Pôvodná cena plaviek bola 30 dolárov (resp. 29,99). Prišla za mnou zákazníčka a pýta sa ma, koľko je 50% z 30 dolárov? …. a takúto otázku mi položilo ešte ďalších 5 zákazníčok.

Mať dve práce nie je žiadna sranda

Poviem ti to priamo – mať dve práce je vo väčšine prípadov náročné. Budeš unavený, vyčerpaný, budeš mať málo voľného času. Či ti to za to stojí, sa už musíš rozhodnúť ty.

Dve práce som nemala celé leto. Asi tak mesiac a pol, možno dva mesiace. Zostarla som tam  však hádam aj o 10 rokov a schudla som tam napriek tomu, že som sa dobre stravovala. No vďaka druhej práci som mala viac peňazí na cestovanie. A to som si potom aj riadne užila.

V ďalšom článku si môžeš prečítať niečo o meste Ocean city, (ak by si sa sem rozhodol ísť) a taktiež sa dozvieš aj, ako sa tam dostať, ako si zohnať letenky a mnoho ďalších užitočných rád.

[1] http://candykitchen.com/